- Novinka
Ako na moderné povaľovanie - Quite Quttting
1. Vytvorte dojem že ste dríč Prvých pár dní vytvorte okolo seba auru že sklutočne pracujete na 11110589%. Vaši nadriadený si to rýchlo...
Vyhadzov | Zdivočelá reklamka
Plaťte mi aby som nemusel pracovať!
Podporte kvalitnú žurnalistiku, nejakým drobáčkom, aby sme sa mohli povaľovať bez výčitiek na gauči.
Varovanie
Všetky články sú fikcia a výplodom fantázie viacerých osôb. Nepojednávajú o reálnych skutočnostiach ani sa nezakladajú na skutočnosti, Akakoľvek podobnosť s realitou a skutočnými osobami je čiste náhodná. Primárnym cieľom je pobaviť čítateľa, neuraziť žiadnu skupinu obyvateľstva. Zároveň tieto články neslúžia ako návod k páchaniu trestného činu ani iného protprávneho jednania. Jedna sa čiste len o vymyslený príbeh s cieľom zabaviť čítateľa. Návštevou týchto stránok súhlasite s ich pravidlami používania.
(Všetci vieme že je to pravda ale museli sme to napísať aby nás nežalovali autori, neuplatňovali si nárok na honorár alebo nás nehľadala polícia :D)
Zavretím tohto okna, automaticky dobrovoľne súhlasíte s akoukoľvek psychickou a majetkovou ujmou, ktorá môže byť zapríčinená využívaním týchto stránok.
Wúúú.. Wej! Dúfam že máte nabombené vaše halloweenske tekvice a v ruke mate svoju sviečku. Prinášame vám špeciálny diel v duchárskom šate. Pozor jedná sa o skutočné príbehy, ktoré sa naozaj možno aj stali! Doma alebo vo svojej agentúre to nikdy neskúšajte!
Napísal: Spartakus Revolucionár
Dňa: 3.11.2022 o 00:00
4. Nočný prízrak z reklamky – klient s nízkym budgetu... Jeho telo sa nikdy nenašlo...
Bol temný sychravý novembrový večer. Vonku pršalo a v agentúre som zostal ako posledný. Všade bola tma a ja som sa prehraboval v kope nepotrebných dokumentov a nezmyselných faktúr.
V tom som zrazu počul klopanie na dvere – klop, klop...
Nechápal som kto klope, pretože máme zvonček...
Nejako som sa pozbieral a išiel otvoriť. Počul som ďalšie a hlasnejšie klopanie. Trochu som sa zlakol. Nakukol som preto cez žalúzie, kto stoji za dverami. Bola tam nejaka vysoká postava v kapucni.
Strašne lialo, takže som mu radšej rýchlo otvoril. Vo dverách stál v dlhom kabáte s kapacňou akýsi muž, ktorý bol celý mokrý. Vošiel dnu a s ním sa dovalila voda, lístie a chcanky z vonka. Hneď som sa ho spýtal čo tu chce? Keď si dal dole kapucňu a vysvitlo že by chcel naše služby.
Bolo to divné, ale prikývol som. Posadil som ho, spravil mu čaj, a v klude som sa s ním chcel porozprávať. Začal mi hovoriť o svojom biznise. Začal ho vykreslovať ako ten najúžasnejší stroj na peniaze, avšak chudák nemal na to čas. Hneď som sa chopil šance! Videl som že nevie kde je sever a kde sa nachádza... Začal som ho preto lanáriť na svoju sólovú akciu. Povedal som mu že všetko vyriešim, vybavím, nastavím a spravím mu tu najlepšiu reklamnú kampaň.
Bol z toho nadšený, že niekoho takého našiel. Odpil si z čaju a pustili sme sa do roboty. Všetko som zhodil zo stola a začal som sa mu naplno venovať. Spolu sme všetko začali nastavovať, všetky ppc, grafiku a jednoducho pripravovať efektívnu marketingovú stratégiu. Zbiehali sa mi sliny na peniaze, tak že sa mi začalo peniť z úst. Bol som nažhavený...
Potom som sa spýtal na jeho budget... Šahol do vrecka a vytiahol z neho nejakú skrčenú pädesiatku a potom ešte nejaké dvacky. Ajajaj pomyslel som si... Stál som pred ťažkou volbou, zobrať svoj honorár a spraviť mu reklamu za par šupek alebo byť čestný?
No, už som mu kýval z dverí a poslal ho do dažďa. V ruke som sa vytešoval že som ho skasíroval a budget ktorý mi dal som ešte v ten večer prepil a prejedol.
Na druhý deň som mal zo seba zlý pocit. Nevadí za pár eur som mu teda spropagoval nejaké posty... Opäť som v práci zostal dlhšie. Zopakoval sa rovnaký scenár ako včera. Opäť mi zaklopal klient neskoro večer, nastavovali sme kampane a opäť zožmolil nejaké päťdesiatky a vyplatil mi moju províziu.
Bolo mi to celé divné na tohto klienta som nemal ani telefonický kontakt. No po nejako týždni sa vo mne prebudilo svedomie. Čakal som že ako každý večer aj tento príde. Tento krát skôr mnež ho ošklbem mu poviem však pravdu že tých pár bankoviek ako buddget je strašne málo. No čakal som, čakal...
Nikto neprišiel. Nechápal som to. Neozval sa, nevedele som sa s ním spojiť. Jediné čo mi po ňom zostali boli len tie bankovky, ktoré som neminul. Všetky som ich zobral a dal to jedného postu. Bolo to asi 80€, čakal som čo sa stane. No nič sa nestalo.
Dodnes je pre mňa tento muž záhadou. Raz za čas večer zostanem v agentúre dlhšie a dúfam že sa objaví.