Halloweensky špeciál - 5 hororových udalostí ktoré sa stali v prekliatej reklamke! 2

2. Z pohovoru sme ju vyhodili ako psa, ohovárali a smiali sme sa jej za chrbtom... Vrátila sa, ako prízrak v podobe GPDR!

Bol pekný slnečný deň. Práve som sa pohupoval na stoličke u nás v agentúre. Zrazu sa rozrazili dvere a v nich náš šéf. Bol vyobliekaný. Keď som sa ho spýtal kam ide, odpovedal že má pohovor. Myslel som si že má na mysli pohovr niekde v kebabe, ako naposledy.

Tento krát však myslel že pohovory, ktoré organizoval on. Panebože, kto by sem išiel, pomyslel som si... No už po hodinke začali chodiť prví ľudia a neotočili sa na mieste. Pracovali sme v otvorenom open space. – čiže na chodbe. Jediný uzatvorený priestor bola šéfova kancelária. Za každým pohovorm vyšli z kanclu a odprevadil uchádzača rovno k dverám. Potom prišiel k nám – na chodbu a začali sme ohovárať.

V jednu chvíľu sa v reklamke objavila akási dievčina. Bola menšieho vzrastu a vyzerala strašne nervózne. Doslova sa klepala. Pomalým tempom cez našu chodbu – teda miesto kde sme pracovali, kráčala so šéfom do kancelárie. Ani raz sa po nás nepozrela. Vyzerala veľmi vystresovaná.

Po asi polhodinke, vyšla z kancelárie ešte viac vyklepaná. Šef jej ani nepodal ruku a ani neodprevadil k dverám. Toto bola jeho najväčšia chyba... Tváril sa akoby ani neexistovala a bolo vidno na ňom že chce mať od nej čo najskôr pokoj. Chúďa dievča sa pomalym krokom blížila k východovým dverám.

Medzitým sa všetci zhŕkli okolo šéfa. Prvá otázka znela: Dopadlo to dobre?

Jeho odpoveď bola nie: Nie...

No potom sa začal šklebiť. Vyslovene smiať, na plne hrdlo... Bol to to taký ten strašidelný smiech... Keď sme sa spýtali čo sa stalo. Hovoril o tom že to bola najväčšia strata času v jeho živote a že pozrite sa na ňu, však ani nevie kde je sever. Všetci sme spustili smiech, doslova hurhaj. Okrem mňa... Prišlo mi jej lúto.

Plesk zavreli sa dvere a v tom už bolo nad slnko jasné že všetko počula. Všetci sme stuhli. Šéf si vtedy uvedomil že vlastne ju ani nevyprevadil. Dvere sa opäť otvorili, nie doslova rozrazili. V nich stála ona – uchádzačka. Kričala niečo o tom že nech zhoríme všetci v pekle! Vraj sa ešte vráti a pomsta nás neminie. Šéf sa rozbehol k dverám a nahlas sa začal smiať, začal jej nadávať nech vypadne, že v živote nebude vedieť robiť ppc kampane tak ako on.

Boli sme z toho v šoku, že v dnešnej dobe ešte niekto rieši ppc! No akonáhle sa zavreli za ňou dvere, tak sme na všetko zabudli. Až jedného dňa. Dvere sa opäť samo rozrazili, stála tam ona a v ruke mala niečo čo pripomínalo motorovú pílu. Bolo to však niečo horšie, bol to šanón nejakých nezmyslov. Za sebou mala svojho právnika. Vykrikovala niečo o porušovani GDPR, ku ktorému došlo počas pracovného pohovoru.

V tom za ňou prišiel šéf... Klakol si na kolená a začal ju prosiť nech mu odpustí. Bolo však neskoro! Šéf ma na krku žalobu a my ostatní musíme vypĺňať nejaké GDPR dotazníky už dokonca života. Platí z toho však ponaučenie, neviem síce aké, neznášam GDPR a šéfa. Ale toto bola moja najväčšia nočná mora z prekliatej reklamky!